Oslava dejín
„Nedá sa prehliadnuť, ako u nás oslavuje dejiny len úzka skupina politikov a historikov s hŕstkou pamätníkov. Nie je to dané nezáujmom ľudí o minulosť. Je to kvôli tomu, že predmetom osláv nie sú ľudia, ale politika. Prečo by sme oslavovali, že niekto stratil moc nad našimi osudmi a osudmi našich predkov a iný tú moc získal!? Jediné, čo má zmysel sviatočne vnímať, sú obyčajné pozitívne činy

Ako sa nenechať tyranizovať časom?
„Zanášanie mozgov informáciami je jedným z najväčších problémov, akým musí naše životné prostredie čeliť.“ Zvláštne. Na jednej strane si my ľudia stále zúfame, že nič nestíhame, na strane druhej si dokážete nájsť čas na tento článok. Nie, že by ma to netešilo. Práve naopak. Váš záujem si o to väčšmi cením. Ja len... hm, ľudia sú plní paradoxov. A ako napísal pred týždňom Martin Mojžiš, „paradox

Dvadsať rokov po...
„Ukázalo sa, že kultúrna zmena nebola taká radikálna, za akú sa vydávala. Do novej epochy prechádzali napokon tí istí ľudia. So svojím nanovo vymaľovaným vývesným vývesným štítom, ale so starou pamäťou, návykmi, správaním, kultúrnymi stereotypmi. Často s osobnou výbavou, ktorá nedovoľovala radikálnu rozlúčku s minulosťou, lebo by znamenala nevyhnutnosť radikálnej rozlúčky so svojou identitou.

Veci, ktoré nás nadchýnali
„Napísal som nový zoznam. Je na ňom všetko, čo ma ako malého nadchýnalo. Voda, autá, lopty, zrkadlá, prekrížené prsty, keď človek klamal, spinkovače, kliešte, farba z čučoriedok, policajti, požiare a požiarnici, vesmír, mravce, kakanec a cikanica, mydlové bubliny, Afrika, silný vietor, malinovka, všetko, čo robil tatko. Môj život bol plný týchto vecí. Bolo to také nekomplikované a príjemné. Keď

Plienky pampers alebo útecha z onkológie
Ak existujú plienky, ktoré sú suché aj keď sú mokré, dá sa predpokladať, že sú životy, ktoré sú krásne aj keď sú nanič. : etuda Petra Gregora.